história

Hoci je zrejmé, že názov Suchá je totožný so slovenským prídavným menom suchá (zem, poloha), názov nič neprezrádza o okolnostiach vzniku tamojšieho sídliska.
Keďže v druhej polovici 13.storočia k sídlisku Suchá tradične patrili priľahlé územné majetky, z toho možno predpokladať, že dedina jestvovala pred 13. storočím. Zaiste ju založili obyvatelia zo staršej blízkej slovenskej dediny, pravdepodobne z Preče alebo Pozdišoviec.

Dedina Suché patrila v druhej polovici 13. storočia šľachticovi Radnoltovi synovi Merša. Od začiatku 14. storočia bola majetkovou súčasťou panstva Pozdišovce, pričom v 14. – 15. storočí ju vlastnili šľachtici zo šarišského Hrádku, neskôr najmä šľachtici z Pozdišoviec a ich príbuzní z Rakovca a iní. Časť dediny v 14.-15. storočí patrila aj miestnym zemanom.

Tamojších sedliakov okrem richtára zdanili v roku 1567 daňou kráľovi od jednej porty. Pozemky po štyroch sedliackych domácnostiach ležia opustené, avšak tri domácnosti boli želiarske, ktoré daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných poddanských domov.

Na prelome 16. a 17. storočia bolo Suché stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 len želiarov od 0,25 porty.

Ubúdaním domácností a obyvateľov sa znižoval aj počet domov v sídlisku. Na prelome 17. a 18. storočia bolo Suché malou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej žilo postupne tri a osem sedliackych domácností. Pri Suchom sa v stredoveku nachádzali aj dediny s maďarizovanými názvami Oroszfalva a Újfalu, ktoré však zanikli.